Krása na dosah.

Autor: Štefan Lieskovský | 3.4.2011 o 15:43 | (upravené 3.4.2011 o 16:29) Karma článku: 3,98 | Prečítané:  846x

Batoh, stan, gitara a dobrá nálada. Tak sme ako „čundráci"  vyrážali na svoje letné potulky po Slovensku.  Táto záľuba ma neopustila  a stále  rád cestujem  aj keď vlečúci sa osobák alebo korba náklaďáku už nepatria k obľúbeným dopravným prostriedkom.  Rád poznávam nové miesta a v našej malej krajine je ich stále dosť. Napríklad doposiaľ  som nevedel že pri obci Kotmanová sú vodopády. Čuduj sa svete, sú. Našli sme ich na webe.

začiatokcez prekážkyšum padajúcej vody

„Vyberiete sa z Lučenca smerom na Zvolen a po asi 20 km, za obcou Lovinobaňa a pred obcou Mýtna, odbočíte na Dobroč, resp. Kotmanovú. Prejdete dedinku Dobroč a o pár kilometrov ďalej aj celú obec Kotmanová. Tu na konci dediny pri vjazde do JRD môžete zaparkovať alebo odstaviť bicykel. Začiatok canyoningu sa nachádza vľavo v neďalekej hore na GPS: N 49°29,407, E019°35,110, 336 metrov nad morom. Dĺžka celej trasy je 1,6 km a prevýšenie 270 metrov."

Toľko z oficiálnej stránky obce. Skutočne bývalé roľnícke družstvo sme našli aj bez GPS. Potom to už bolo horšie, nebol tam ani náznak nejakej turistickej smerovej alebo informačnej tabule. Ešte, že zhovorčivý domáci obyvateľ nám ochotne poradil. Dokonca sa pýtal či chceme ísť k veľkým alebo malým vodopádom. No samozrejme, že sme chceli k veľkým. Podrobne nám popísal trasu a poprial šťastnú cestu. Aj touto cestou mu ešte raz ďakujeme.

Tak sme pomaly kráčali lesnou cestou obdivujúc prebúdzajúcu sa prírodu až po križovatku. Doľava, doprava, rovno ... ?  Zhodli sme sa v tom, že jediný spôsob ako nemôžeme vodopády minúť je ísť popri koryte potoka. Naše rozhodnutie sme neoľutovali. Namiesto pohodlnej prechádzky po vyšliapanom chodníku nás čakal náročnejší športový výkon. Snehová kalamita, ktorú spomínal aj náš priateľ a jarné prívaly vody nám pripravili celkom zaujímavú prekážkovú dráhu. Zaujatí zdolávaním prekážok sme  ani nevnímali  čas, chvíľa zastavenia, trochu vody a ideme ďalej. Odrazu sa pred nami začala odkrývať stále krajšia scenéria. Upokojujúci šum padajúcej vody a spev vtákov dotváral celkovú atmosféru ako stvorenú na oddych a tichú komunikáciu s prírodou. Mierne unavení, ale plní energie sme sa vrátili domov. Celý náš výlet netrval viac ako päť hodín. Naozaj veľa krásy máme na dosah. Posúďte sami.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?