Milujem ju stále viac.

Autor: Štefan Lieskovský | 27.1.2011 o 9:09 | (upravené 27.1.2011 o 9:53) Karma článku: 8,84 | Prečítané:  1863x

Korene mojej lásky siahajú niekde do roku 2009 keď som v rámci mojej súkromnej „zmenárne" pokúšal pobehovať po lese aby som sa dostal znovu do formy. Bohužiaľ vrátiť roky zanedbávaný organizmus do formy nie je také jednoduché. Nevládal som a kĺby preťažené nadváhou sa bránili bolesťou.

jar.JPGleto.JPG

Bolo mi jasné, že tadiaľ cesta nevedie. Hovorí sa, že vesmír vám nikdy nezatvorí všetky dvere, aby neotvoril nejaké iné. Vždy keď mám chvíľu času a nablízku je kníhkupectvo vkĺznem dnu a len tak bez konkrétneho cieľa prezerám knihy. Tak tomu bolo i toho dňa a malo to svoj význam. Odrazu som držal v ruke malú nenápadnú brožúru. Chôdza. Hneď sa mi vynorili postavy v trenkách ako sa sunú veľkou rýchlosťou po dráhe pričom vykonávajú tie smiešne pohyby. To teda nie, prebleslo mi mysľou, keď som si predstavil ako komicky by som vyzeral.  Ale bolo to o inom.

„Power walking" alebo rýchla chôdza je spôsob chôdze, pri ktorom sa rýchlosť pohybuje  pri hornej hranici prirodzeného rozsahu ľudskej chôdze, zvyčajne v rozsahu od 7 do 9 kilometrov za hodinu. To hovorí encyklopédia Wikipedia. Moja chôdza sa spočiatku pohybovala skôr na dolnej hranici. Pozitívom bolo že ma nič nebolelo a cítil som sa pomerne dobre.

Začal som teda zhromažďovať ďalšie informácie  o tejto pre mňa  neznámej aktivite. Množstvo pozitívnych účinkov pre organizmus hovorilo jednoznačne v prospech power walkingu.  Na jar roku 2010 som to zobral úplne vážne. Kúpil som  kvalitnú  športovú obuv, palice  a poďme do lesa. Na vtipné otázky okoloidúcich, kde mám lyže, som jednoznačne odpovedal : „že sa mi stratili v batožine cestou z Vancouveru" a vôbec som sa netrápil či pripadám niekomu čudný alebo nie.

 

jesen.JPGlad.JPG

Postupne som začal vylepšovať techniku, kontrolovať parametre, sledovať čas, vzdialenosť a tak  mi to nepripadalo také nudné ako som si pôvodne myslel. Podarilo sa mi vypestovať z chôdze zvyk, to znamená, že som dospel do štádia, keď je ľahšie ísť ako ostať doma.

Chodím takmer za každého počasia a fascinuje ma, že tie isté miesta človek vidí neustále v inom svetle, vždy nejako inak. Samozrejme už vymýšľam aj nové trasy a objavujem krásu jednoduchých vecí  okolo nás.  Nikdy som nebol dobrým fotografom, ale napodiv sa niektorým moje zábery páčia. Fotím srdcom a zvyšok robí môj poloautomat.

Volám ho „že pre blbých", zapneš a stlačíš.  Takto som si ten tréning obohatil a baví ma to stále viac. Teším sa z vône jarných kvetov, pokosenej letnej lúky pestrej palety jesene i ľadovej krásy zimy. Posúďte sami. Pretože má chôdza  viacero pozitívnych účinkov na zdravie a je dobrým pomocníkom aj pri riešení problému nadváhy budem sa mu venovať v nasledujúcom období podobnejšie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?